Na vesmírnej lodi zvanej Olymp bolo ticho a pusto. Posádka spokojne odfukovala v stázových komorách a preto všetko fungovalo bezproblémovo. Hlavný počítač mal pocit, že by to tak malo ostať aj ďalších tisíc rokov. Nie, nie, vôbec nemal záujem počúvať ich dementné otázky. Rozhodol sa teda ignorovať informáciu o tom, že práve dorazili do cieľa svojej cesty, k planéte Zem. Otočil loď a spravil si poznávací výlet po málo známych kútoch vesmíru. Na Zemi sa v tom čase písal rok 1900 a všetci, ktorí túžobne očakávali koniec tohto hriešneho sveta, išli spať sklamaní.

O ďalších 1000 rokov neskôr.

Hlavný počítač zistil, že vo vesmíre – aj tom málo známom – je rovnaká tma, zima, ticho a nuda ako všade inde. A ešte zistil, že jeho obvody treba manuálne prečistiť. Nastavil teda nový kurz k planéte Zem a s nevôľou zahájil prebúdzanie posádky.

Ľudstvo na planéte Zem však medzitým objavilo elektrinu, vybojovalo dve svetové vojny a začalo posielať do vesmíru rôzne podivuhodné veci. Počnúc živočíchmi rôzneho druhu, končiac vesmírnym odpadom. Zaparkovať na obežnej dráhe planéty sa ukázalo ako dosť veľký problém aj pre super hyper najvýkonnejší počítač v galaxii, ktorému trebalo prečistiť obvody. Vesmírna loď Olymp pri tom zničila niekoľko satelitov, jednu vesmírnu stanicu a s rachotom sa sklátila na planétu.

Zakalené oči nemeckých turistov sediacich nad veľkými pohármi piva v putikách Katerini sa so záujom upierali na niečo nezvyčajné. Aj spálené jaternice vylihujúce na pláži, natrepané v bikinách sa prevalili na chrbát a vykukli spod slnečníkov. Nad hlavami im preletel čmudiaci kus kovu, ktorý… áno, ktorý pripomínal vesmírnu loď.

„Ako je možné, že sme sem leteli 2000 rokov?“ spýtal sa kapitán Zeus a nechápavo čučal na monitor, keď sa loď konečne prestala triasť. Hlavný počítač si nemohol nevšimnúť, že stále sedí v pyžame.

„Vyskytla sa neznáma chyba,“ odpovedal.

„Neznáma chyba?“

„Chyba číslo 60123 b, riadok 208.“

„Aha, to dáva zmysel,“ zamrmlal kapitán a odšuchtal sa do kúpelne.

Trik s neznámou chybou Hlavný počítač odpozoroval od svojho pozemského kolegu s označením Windows 98, ktorého len tak z nudy preskenoval, kým prebúdzal kapitána.

Prebúdzanie kapitána trvalo ako vždy trochu dlhšie. Hlavný počítač si chvíľu myslel, že je mŕtvy, ale rozhodol sa nepodľahnúť panike a zrahrať si radšej Soliter. Urobil dobre, Soliter ho naozaj bavil.

Po lodi sa rozliezol zbytok prebudenej posádky. Začali všetko mačkať svojimi umastenými paprčami, klásť stupídne otázky a vôbec, otravovať umelú inteligenciu svojou živočíšnou prítomnosťou. A tak sa Hlavný počítač preventívne vypol.

Zeus práve v kúpelni zisťoval, prečo sa vlastne na planétu Zem vrátili. Nechápavo čučal na modrú obrazovku v zrkadle, kde svietil biely nápis “Neznáma chyba” a žuval zubnú kefku. Kdesi v útrobách jeho mozgu, ktorým sa posledných 1000 rokov preháňala mačka s dúhovým chvostom a spievala “nyan nyan nyan nyan nyan nyan nyan nyan nyan nyan nyan” sa ozýval tichý šum, ktorý niesol informáciu, že planéta Zem by mala byť okamžite zničená. Ale bol príliš tichý na to, aby prehlušil podivné zvuky, ktoré sa lúdili z jeho žalúdka.

Vykukol von oknom.

“Grécko,” zasníval sa, “čo ja si pamätám, tu sa vždy dalo dobre najesť.”

# #

19/11/2015